Po článku o predajoch nabíjateľných elektrických vozidiel (EV)  v Číne za posledný rok – 2021, sa nestranný čitateľ musí plne stotožniť s názvom článku o predajoch elektromobilov na Slovensku za rok 2021, ktorý v Pravde z 18.01.2022 vyšiel s výstižným dovetkom: „Čisté zúfalstvo!“

K tomu by nebolo treba už nič dodať, uvedený článok situáciu vystihuje presne a infografika v článku je viac ako veľavravná. Slovensko je na chvoste európskych krajín nielen v počte predaných elektromobilov, ale aj v rozvoji nabíjacej infraštruktúry pre nabíjateľné EV.

Bruselskí „byrokrati“ prijali ambiciózny plán Fit for 55.Tvorí ho 14 základných dokumentov, ktoré definujú opatrenia na dosiahnutie zníženia emisii skleníkových plynov do roku 2030 o 55% oproti roku 1990. Pokiaľ to bude dosiahnuté metódami ako boli napr. v minulosti nanútené „ ekologické prísady z repkového oleja“ do nafty, potom sa máme na čo tešiť. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) , obchodovanie s emisnými povolenkami, nastavenie motivačných daňových sadzieb pre využívanie „zelenej energie“ a podobne, síce znie pekne, ale tieto opatrenia majú aj také dopady, o ktorých sa radšej mlčí. K čomu môže viesť bezhlavé pripojovanie OZE sme sa mohli presvedčiť, keď celý rad západoeurópskych krajín postihol výpadok dodávok energie. Nad Severným morom prestal fúkať vietor, veterné elektrárne sa zastavili a na zálohovanie týchto kapacít nikto nemyslel. Atómové elektrárne Nemecko vypína jednu za druhou, tepelné elektrárne donedávna  tiež likvidovali s veľkým entuziazmom a zrazu nie je čím svietiť a kúriť. Obchodovanie z emisnými povolenkami je absolútna paródia na riešenie problému s emisiami, rovnako ako nútenie automobiliek k výrobe bezemisných áut pomocou pokút! Výsledok máme: enormne predražené elektrické vozidlá, výrobcovia ktorých sa spoliehajú na vládne dotácie a teda ich absolútne nič nenúti k znižovaniu cien a zvyšovaniu efektivity výroby elektromobilov. Veď dostanú štedré príspevky od štátu, t.j. od všetkých daňových poplatníkov – občanov. Rozumnejšou cestou by bolo spoplatnenie produkovaných emisii priamo vyprodukovaných či už autami, alebo výrobnými podnikmi.

Úplne iný prístup demonštruje najväčšia ekonomika sveta – Čína. Aj tam dotovali, ale hlavne výrobcov cez dostupné pôžičky na výskum a vývoj. Čínska vládna dotačná politika sa do značnej miery pričinila aj o prvotné sprístupnenie elektromobilov obyvateľstvu prostredníctvom postupne klesajúcich dotácii na kúpu EV, ktorú dokonca od začiatku budúceho roku úplne zrušia. Mimochodom, čínske dotácie na kúpu EV sú oproti priemerným európskym ( nie našim!) úplne smiešne – len 1500 až 2500 Eur. Dotácie už ďalej nie sú potrebné, nakoľko tvrdá konkurencia výrobcov EV v Číne vygenerovala ceny, ktoré sú porovnateľné s cenami na autá so spaľovacím motorom.

Na Slovensku bolo v roku 2021  zaregistrovaných len 1 104 nových elektromobilov a ich podiel na trhu bol iba 1,46 %. Pre porovnanie – v Európe dosiahli elektromobily  za prvé tri kvartály 2021 v priemere takmer 10 % podiel. Ak zrátame všetky nabíjateľné EV ( t.j.  plug-in hybridy PHEV a batériové elektromobily BEV), tak na Slovensku v uplynulom roku bol ich trhový podiel len 3 %, pričom v Európe to  bolo takmer 19 %. V Číne bol podiel elektromobilov (BEV) na celkových predajoch v 2021 až 12% a to už ani neporovnávajme absolútne predaje, ktoré tam presiahli 2,5 milióna BEV.

820 nabíjacích staníc na Slovensku v roku 2020 ani len nejde porovnať s vyše 66 000 v Holandsku. Ambícia  mať  do roku 2025 v prevádzke okolo 5 500 nabíjacích staníc a do roku 2030  až 27 000, je na pozadí našich súčasných čísel a počtu ich prírastkov za posledný rok, na úrovni ilúzii „chodiť dovolenkovať  na Mars“. Zbabraná posledná výzva na budovanie verejných nabíjacích staníc zo začiatku minulého roka, keď bolo schválených len  75 projektov a 93 ich bolo neschválených z dôvodu nedostatku vyčlenených financií ministerstvom hospodárstva SR (hoci projekty boli formálne v poriadku),  len svedčí o nekoncepčnosti a bezradnosti súčasného vedenia ministerstva hospodárstva SR.  

Situácia (nielen) v elektromobilite na Slovensku je úplným obrazom vládnutia ľudí, ktorí sú absolútne nespôsobilí na výkon svojich funkcii, mnohokrát s vážnymi pochybnosťami o ich dosiahnutom vzdelaní a to už ani nehovoriac o ich morálnych kvalitách a absencii sebareflexie po dokázanom plagiátorstve, alebo daňových podvodoch. Blúznenie o „vodíkovej revolúcii“ na základe jedného prototypu „vodíkového auta“ len svedčí o nízkej úrovni základných technických poznatkov o náročnosti sériovej výroby týchto technológii a ich zavedenia do praktického života.

Bezradnosť je asi najpriliehavejšie slovo vystihujúce politiku súčasného vedenia Slovenskej republiky v oblasti rozvoja bezemisnej dopravy. Žiaľ, doplácame na to všetci a vyhliadky na zlepšenie sú zatiaľ neutešené.

Zdroj: auto.pravda, autobild