Na výjazdovom zasadaní vlády koncom februára 2024 na východe Slovenska zaznela informácia o zámere novej fabriky Volvo zamestnať 5 000 zamestnancov vo vlastnom závode a potrebe vytvorenia približne 12 000 pracovných pozícii pre zamestnancov v subdodávateľských spoločnostiach. Navyše „Volvo má obrovský záujem zamestnať našich rómskych spoluobčanov, doslova na to kladú dôraz“, zaznelo z úst ministra práce a sociálnych vecí.

 Neviem, kto sú radcovia ministra, ale informácia o zamestnávaní občanov z „marginalizovaných skupín“ v automobilke s potenciálom vyrábať špičkové elektromobily neuveriteľne „pobaví“ nejedného človeka poznajúceho reálie týchto komunít a tiež technologickú úroveň výroby v moderných automobilkách. Viac, ako akékoľvek slová bude dobré pozrieť na to, ako vyzerá výroba moderných elektrických áut u popredných svetových výrobcov.

Pri nedávnej prezenácii nového elektrického sedanu od Xiaomi s názvom SU7, bolo publiku  premietnutých aj niekoľko záberov zo supermodernej výroby tohto elektromobilu. Kto by čakal, že v nej budú „otročiť“ tisíce zamestnancov, tak ako to poznáme z našich automobiliek, bude sklamaný. V novej Hyperfabrike spoločnosti Xiaomi  pracuje pomerne málo ľudí, keďže výrobný proces áut je takmer na 100% automatizovaný pri použití vysokého počtu robotov a manipulátorov. Avšak tí, ktorí tam pracujú, určite nebudú zástupcovia „marginalizovaných skupín“, ale špičkovo odborne pripravovaní zamestnanci so znalosťou najmodernejších technológii a zvládajúcich projektovanie,  programovanie, či riadenie automatizovaných výrobných procesov na najvyššej úrovni.

Pri budovaní Hyperfabriky na výrobu elektrických vozidiel spoločnosť Xiaomi zhodnotila svoje vyše 20 ročné skúsenosti s výrobou elektronických výrobkov najrôznejšieho charakteru. Hyperfabrika má 6 výrobných cechov na produkcie najrôznejších komponentov auta: od tlakového liatia veľkorozmerných dielov karosérie, cez lisovne karosárskych dielov, zvarovne, lakovne, montážne linky, až po vlastnú výrobu motorov a akumulátorov. Na projektovaní a vývoji auta sa podieľa 29 výskumno-vývojových centier. Pre dodávku komponentov v rámci továrne sa používa 96 robotizovaných manipulačných vozíkov vybavených Lidarami a navigáciou, pre presné dodávky komponentov na pracoviská. Zváranie oceľových a hliníkových dielov karosérie zabezpečuje 269 zváracích robotov, ktorým asistuje ďalších 36 robotov na montáži karosérie . Pre nanášanie farieb , lakovanie a povrchovú úpravu dielov karosérie sa používajú roboty so 7 osovým pohybom a leštiacimi hlavami so 17 000 otáčkami za minútu. Celkový počet robotov vo fabrike prevyšuje 700 kusov a zabezpečujú takmer 100 % automatizáciu výroby. Testovanie a kontrola komponentov je tak isto plne automatizovaná. Veľké odliatky sú testované pomocou RTG skenerov na prítomnosť skrytých defektov. Výsledkom bezprecedentnej úrovne automatizácie je presnosť montáže dielov do 0,5 mm. Hyperfabrika má 2,5 km dlhú  testovaciu dráhu, ktorú prechádza každé vyprodukované auto pred dodaním zákazníkovi. Po dosiahnutí plnej výrobnej kapacity zíde z výrobných liniek nové auto každých 76 sekúnd.

Ďalším faktorom novej Hyperfabriky je jej maximálna energetická udržateľnosť. Strešné fotovoltaické panely továrne vyrobia ročne 16,4 milióna kilowatthodín elektriny, pričom prísne opatrenia zabezpečujú minimálnu produkciu odpadových vôd a  emisii do ovzdušia. Začlenením 70 % recyklovaného hliníka do vstupných materiálov pre výrobu komponentov, továreň nielen znižuje svoj vplyv na životné prostredie, ale tiež stanovuje nový štandard pre trvalo udržateľné výrobné postupy.

Pracovníci, ktorí sa nevedia poriadne ani podpísať, určite brány tohto závodu neprekročia. Ani počet zamestnancov sa tu neráta na desaťtisíce, ba možno ani na tisíce, ale skôr iba na stovky. Zato tí, ktorí v závode pracujú, určite nie sú „pozbieranci“ z nejakých predmestských „slamov“, ale vysokokvalifikovaní zamestnanci s minimálne vyšším stredoškolským odborným vzdelaním  a ku tomu prislúchajúcim platom. Na druhej strane, treba privítať nedávnu iniciatívu ministerstva školstva SR,  na zavedenie systému štipendií pre nedostatkové odbory (zdravotníctvo, školstvo) a kľúčové odvetvia priemyslu ( jadrová energetika a pod.) Do tohto systému by sa každopádne mala dostať aj príprava kádrov pre automobilový priemysel blízkej budúcnosti.

Ak naše automobilky deklarovali zámer už  o niekoľko rokov vyrábať na Slovensku 1,4 milióna elektrických vozidiel ročne, určite sa to nebude dať dosiahnuť z narýchlo zaučenými absolventami politológie a sociológie, ktorí nerozoznajú skrutkovač od kladiva. Naše stredné odborné školy a priemyslovky majú už dnes otvorené študijné odbory zamerané na priemyselnú automatizáciu, mechatroniku, elektroniku, množstvo strojárskych profesii, programovanie technologických procesov, chémiu a zvlášť elektrochémiu a podobné odbory. Mladých ľudí je potrebné pritiahnuť a motivovať ku štúdiu týchto náročných odborov. Táto investícia je totiž vysoko návratná. Automobilka, ktorá už o pár rokov nebude disponovať týmito špecialistami, pravdepodobne rýchlo skončí svoju existenciu. Tu je určite priestor aj na “motivačnú iniciatívu” vo forme podnikových štipendií od samotných výrobných podnikov. Manažment v technologicky najrozvinutejších spoločnostiach bude musieť hľadať lokality, kde odborne pripravených kádrov bude dostatok. „Strana a vláda“ v našej vlasti by mala urýchlene začať konať, aby onedlho nebolo pozde.

Poznámka na záver: ak majú kompetentní záujem nájsť uplatnenie pre niekoľko tisíc predstaviteľov „marginalizovaných skupín“, na východnom Slovensku je dostatočný počet ciest, chodníkov, parkov a iných verejných priestranstiev, priehrad, vodných tokov a ďalších miest, kde ich dosiahnutá kvalifikácia plne postačuje na upratovanie a udržiavanie čistoty v týchto priestoroch, neraz znečistených práve občanmi z „marginalizovaných skupín“. Naučia sa pracovať, čo sa im môže výborne hodiť v prípade pretrvávajúceho záujmu automobilky Volvo o takýchto zamestnancov.

Zdroj: carnewschina, reuters, xiaomi, tvnoviny