Moskva a elektrický transport – to by pred pár rokmi znelo ako zlý vtip. Surová zima a horúce leto na prvý pohľad nie sú tým najlepším prostredím pre dopravu na batériách. Ale, …  viac ako 6 tisíc autobusov denne v tomto veľkomeste a ďalšie desaťtisíce nákladných áut vytvára dostatočne veľký tlak na kvalitu ovzdušia, ktoré obyvatelia musia dýchať. Na tento problém nenaráža len Moskva, ale prakticky každé veľkomesto sveta. Takže, od niečoho začať treba!

Radnica Moskvy začala masívne nakupovať elektrobusy už pred niekoľkými rokmi. Kým prvé dodávky mali charakter skôr experimentu, ako reálneho riešenia, dnes sa park elektrobusov v Moskve dopĺňa už citeľnými tempami. Tomuto trendu sa prispôsobujú aj výrobcovia autobusov, ktorí za krátky čas ponúkli zaujímavú škálu modelov moderných elektrobusov.

Ukázalo sa, že Rusko je v určitom predstihu pred zvyškom sveta: vývoj a kapitálové investície autobusových závodov sa za posledných päť rokov zameriavajú vo veľkej miere aj na vývoj elektrických hnacích strojov s rôznymi zdrojmi energie. Každý z domácich výrobcov ide svojou cestou k spotrebiteľovi. KAMAZ a GAZ Group si zvolili rýchle denné nabíjanie batérií priamo na nabíjacích staniciach na trase. Značka Volgabus sa spoliehala na dobíjanie batérií elektrobusov cez noc priamo vo vozovni. Bieloruský „Belkommunmash“ má svoje silné stránky v napájaní motora zo superkondenzátora. Každá verzia má svoje klady a zápory.

S denným aj nočným nabíjaním

 Rusko nie je medzi vedúcimi štátmi sveta pri zavádzaní elektrických autobusov, ale tiež nie je na posledných miestach. Ani COVID-19 nezasiahol do nasadzovania ekologických autobusov na trasách. Iba za posledný mesiac vstúpili prvé elektrické autobusy na trasy v meste Samara, Naberežnye Čelny a iných. Ak ale berieme do úvahy Moskvu ako hlavné mesto, potom množstvo elektrických autobusov je najväčšie spomedzi všetkých európskych hlavných miest. V prvom štvrťroku 2020 malo mesto flotilu 364 elektrobusov KAMAZ-6282 a LiAZ-6274. Počet elektrobusov naďalej rastie a  do decembra 2020 ich bude k dispozícii najmenej 600. Aký je teda vozový park elektrobusov v Moskve?

KAMAZ-6282

Spoločnosť NEFAZ získala najväčšiu objednávku v histórii  ruských elektrických autobusov: až do jesene 2020 bude dcéra automobilového gigantu dodávať hlavnému mestu 200 objednaných vozidiel KAMAZ-6282 s 15-ročným životným cyklom údržby. Výrobca používa denné linkové nabíjanie pre lítium-titanové batérie. Okrem spoľahlivého a bezpečného Lítium-titánového zdroja energie má elektrobus inštalované elektrické portálové mosty ZF AVE130 s dvoma asynchrónnymi elektromotormi (2×125 kW), ktoré významne ovplyvnili jazdný výkon stroja. Výsledkom je  rýchly a dynamický 12 metrov dlhý nízkopodlažný elektrický autobus.

Rýchlosť 60 km / h KAMAZ-6282 dosiahne za menej ako 30 sekúnd. 19 tonové elektrické  vozidlo sa môže rozbehnúť do 75 km / h, čo na mestský režim prevádzky bohate stačí. Dojazd na jedno nabitie je 70 km, čo je dosť na každú mestskú linku. Na konečnej zastávke sa 85  miestny elektrobus dobije pod napájačmi veľmi rýchlej nabíjacej stanice, pričom energiu preberá pantografický zberač. Na to potrebuje 10 až 20 minút, čo je celkom bežný čas prestávky mestských autobusov na konečnej. KAMAZ dodal do Moskvy už predtým 250 elektrobusov.

LiAZ – 6274

Potenciál pre dodávku elektrických autobusov LiAZ-6274 je polovičný – Moskva si objednala 100 vozidiel od skupiny GAZ. V podmienkach akvizície sa stanovuje rovnaká 15-ročná zmluva o servise plného životného cyklu elektrobusov. Model poháňajú  trakčné lítium-titanové batérie s ultrarýchlym nabíjaním, u ktorých sa predpokladá, že majú životnosť 7 rokov a 15 000 nabíjacích cyklov. Čínsky výrobca batérií Microwast ale sľubuje také obdobie životnosti len na základe výpočtov. Existuje tu určitý stupeň rizika, pretože ani v Rusku, ani v Európe neexistujú elektrické autobusy s takouto konfiguráciou batérie, v  ktorých by bolo možné sledovať pokles kapacity, ak aj nie za sedem, potom aspoň za  štyri roky.

Volgabus CR12E

Spoločnosti skupiny Bakulin Motors Group (BMG) sa vydali svojou cestou a opustili režim denného nabíjania batérií priamo na trase. Lákadlom  novej generácie elektrického autobusu CR12E je jeho 300-kilometrový  dojazd a nabíjanie lítium-železo-fosfátovej batérie v stacionárnych podmienkach v noci.  Uvedený dojazd z rezervou pokrýva obvyklý denný nájazd mestských autobusov. Ukázalo sa, že táto schéma je výhodnejšia pre mnohých dopravcov, najmä pre európskych.

Po prvé, v Rusku a Európe  v noci  ponuka elektrickej energie výrazne prevyšuje dopyt a keď sa elektrina predáva v takomto čase, uplatňuje sa preferenčná tarifa. Po druhé, v mestách EÚ sú na pozemky  vysoké ceny, je veľmi nákladné zaobstarať na nabíjaciu stanicu aj malý pozemok. A keďže spoločnosť BMG je okrem domáceho predaja svojich elektrických autobusov orientovaná aj na vývozný trh, jej snaha je celkom pochopiteľná. Značka Volgabus má navyše medzi ruskými výrobcami najväčší potenciál na uplatnenie svojich autobusov na  zahraničných trhoch .

Bielorusko hrá svoje sólo

Zameranie na vývozný trh má historicky Bielorusko. V  schopnosti propagovať svoje nákladné, osobné a traktorové produkty v zahraničí nie sú o veľa horší, ako číňania. A robia to veľmi úspešne. Napríklad spoločnosť BKM Holding (Belkommunmash, BKM) na jeseň 2019 podpísala dohodu s CAD CAM Automotive na otvorení spoločného montážneho závodu pre elektrické autobusy vo Veľkej Británii. Ak sa situácia na britskom trhu po karanténnych opatreniach stabilizuje, môže objem montáží bieloruských autobusov v Anglicku dosiahnuť 300 kusov ročne.

BKM  E321

Takmer na nerozoznanie od bežných osobných autobusov je elektrický autobus Belkommunmash E321 s kondenzátorom. Elektrický autobus je produkt inovatívneho vývoja spoločnosti BKM Holding v oblasti elektrickej dopravy. V karosérii s klasickým usporiadaním, je pre pohon trakčných zariadení  zabudovaný akumulačný systém založený na superkondenzátoroch, ktorý poskytuje dojazd 20 km na jedno nabitie s minimálnym dopadom na kapacitu cestujúcich. Elektrický autobus sa nabíja na konečných zastávkach trasy, alebo parkoviskách z ultrarýchlych nabíjacích staníc pomocou zberača namontovaného na streche.

BKM E490

V súčasnosti spoločnosť BKM dokončuje objednávku spoločnosti z Batumi, kde realizuje skúšobnú sériu ôsmich malých nízkopodlažných elektrických autobusov E490. Objednávka je pre  spoločnosť významná, nakoľko je to prvá exportná dodávka uvedeného modelu. Výnimočnosť stroja spočíva v tom, že nepoužíva  ako zdroj energie  batériu, ale kondenzátor. Kapacita superkondenzátora nemusí byť príliš veľká, pretože ide o prepravu na krátku vzdialenosť v prímorskom letovisku. Tieto prevedenia elektrobusov ale vyhovujú práve na prevádzku v malých mestách a historických centrách veľkých miest, či v kúpeľných mestečkách.

V priemere na jedno nabitie superkondenzátorov dokáže E490 prejsť 20 km v mestskom cykle, čo je dosť pre malé letovisko Batumi. Stredne-kapacitný elektrický  autobus s povinnou klimatizáciou a systémom video sledovania, ktoré boli v technických podmienkach objednávky predpísané kanceláriou starostu subtropického mesta,  na konečnej zastávke dobije svoje superkondenzátory  za 8 minút.

 Treba povedať, že kondenzátorové verzie zásobníkov elektrickej energie sú v autobusoch zriedkavé. Nie sú konkurentmi akumulátorových autobusov, môžu ich dopĺňať iba v megapolisoch na krátkych trasách alebo v malých mestách do 150 – 200 tis. obyvateľov. Toto cestou sa vydala aj čínska spoločnosť Higer, ktorá dodáva stroje tohto dizajnu do krajín EÚ.

MAZ -303E10

Automobilový závod v Minsku sa tiež zapojil do súťaže na autobusy s elektrickým pohonom. V máji predstavil prvý nízkopodlažný elektrický autobus MAZ-303E10 s rovnakým dojazdom 300 km na jedno nabitie a 4-hodinovým dobíjaním kapacity batérii, ako produkt Volgabusu. Je ale pravda, že v konfigurácii pohonu je rozdiel. Ak všetky vyššie uvedené ruské elektrobusy používajú elektroportálový most ZF AVE, bieloruský výrobca použil centrálny elektrický pohon ZF CeTrax, ktorý získal cenu za inováciu.

V tejto súťaži Bielorusi porazili všetkých. Faktom je, že centrálny pohon ZF pre elektrické autobusy pôjde do sériovej výroby až v treťom štvrťroku 2020: CeTrax sa bude vyrábať vo Friedrichshafene. Napríklad kým poľská spoločnosť Solaris má  iba v úmysle použiť túto jednotku pre  svoje batériové autobusy, spoločnosť MAZ už vykonáva testy v reálnych podmienkach. Záujem o ZF CeTrax je pochopiteľný: elektrický pohon tejto konštrukcie je ideálny na prerobenie klasických autobusov  na elektrický pohon. Minsk vstúpil už do aktívnej fázy testovania novinky. MAZ 303E10 bude uvedený na trh  v máji 2021.

A čo u nás…

Slovensko nie je Rusko, ani počtom obyvateľov, ani technologickými možnosťami. Elektrobusy si pomaly nachádzajú svoje miesto aj na našich cestách. A navyše máme tu Troligabus pod našimi Tatrami a jeho vydarený model elektrobusu Leonis Electric. Ako dobre by bolo, vidieť tak na našich uliciach tento tichý a nedymiaci autobus – náš, slovenský!